Obálka nového čísla National Geographic s témou Planéta alebo plasty? si rýchlo získala popularitu. Skutočne šokujúce fotografie sa však nachádzajú v jej vnútri. Väčšina z nás si uvedomuje, že plast nie je dobrý pre naše životné prostredie. Možno aj pri vyhadzovaní stoviek jednorazových plastových obalov či starých hračiek cítime malé výčitky svedomia. Ale až pohľad na fotografie hromád odpadu, ktoré ničia životy iných ľudí i zvierat vedie k skutočnému uvedomeniu.
Zmena je v rukách spotrebiteľov – práve oni musia od výrobcov žiadať žiadne, alebo aspoň recyklovateľné obaly, kvalitné výrobky z rýchlo rozložiteľných materiálov a koniec jednorazových plastových obalov. Každý rok pribudne na svete 9 miliónov ton plastového odpadu. A to je už číslo, pri ktorom nemôže ostať nečinne sedieť. Je to iba v našich rukách.
Nové číslo National Geographic obsahuje kampaň o plastovom odpade
Mnohí ľudia si uvedomujú, že v našom životnom prostredí je mnoho plastu
Po vytvorení tejto fotografie fotograf bociana oslobodil. Smutné je, že plastové vrecko môže zabiť aj viac vtákov. Po uškrtení sa mŕtvy vták rozloží, ale vrecko ostane a čaká na svoju ďalšiu obeť
Pri vyhadzovaní plastov do odpadkového koša sa cítime previnilo, pretože prispievame k problému, ktorý je omnoho väčší, ako si dokážeme predstaviť
Pod mostom v Bangladéši pracujú za sto dolárov mesačne triediči odpadu. Dávajú dole etikety z plastových fliaš a triedia ich na zelené a priesvitné
Ale čo sa stane, keď budeme musieť čeliť katastrofickým dôsledkom svojho konania?
Najhorší je plast z obalových materiálov. Tvorí asi polovicu celkového plastového odpadu a väčšina z neho nie je recyklovaná ani spálená
Tieto fotografie nesú silné posolstvo – ilustrujú škodu, ktorú napácha na prírode a divo žijúcich zvieratách 9 miliónov ton plastového odpadu každý rok
Plastové fľaši upchali aj fontánu Cibeles v centre Madridu. Kolektív umelcov Luzinterruptus ju spolu s ďalšími dvoma fontánami naplnil 60 000 fľašami, aby demonštrovali vplyv plastu na životné prostredie
Jedným z cieľov ikonickej kampane tohto magazínu je zmeniť pohľad konzumentov na používanie plastov
Stará plastová sieť by túto korytnačku zabila, ak by ju fotograf neoslobodil. Takzvané „lovenie duchov“ nepoužívanými sieťami je pre korytnačky veľkou hrozbou
Pretože každá zmena, aj keď sa zdá byť nepatrná, istým spôsobom pomôže
V Japonskej Okinawe si krab chráni citlivé brucho vrchnákom z plastovej fľaše. Návštevníci pláže tu zbierajú mušle, ktoré kraby zvyčajne používajú, a nechávajú za sebou odpad
Tvorcovia magazínu začínajú sami od seba – posielajú ich v papierových obaloch namiesto plastových
Túto fotografiu zhotovil Justin Hofman a on sám o nej hovorí, že by bol radšej, ak by ju nezhotovil. Morské koníky dokážu preplávať podmorské prúdy iba tak, že sa pridržiavajú morskej trávy alebo iných prírodných tkanív. Morský koník na obrázku však objíma vatovú tyčinku
Kampaň identifikovala ako problematické produkty plastové fľaše, tašky a slamky
Denne sa na celom svete predá asi milión plastových fliaš
Snažia sa spotrebiteľov nabádať k tomu, aby dramaticky znížili svoju spotrebu plastov niekoľkými jednoduchými a vedomými rozhodnutiami
Niektoré zvieratá žijú vo svete plastu – ako tieto hyeny z Etiópie. V úkryte počúvajú, kedy prídu smetiarske autá a potom sa živia tým, čo nájdu v odpadkoch
Ste ochotní to zmeniť?
700 druhov morských živočíchov sa už zamotalo do plastov alebo ich zjedlo
National Geographic už 130 rokov dokumentuje príbehy z našej prírody. Verejnosti ponúka pohľad na jej krásy, ale aj na ohrozenia, ktorým musí čeliť
V roku 2050 budú všetky morské vtáky jesť plasty
Už v roku 2015 bolo na svete viac ako 6,9 biliónov ton plastového odpadu. Z toho bolo 9 percent recyklovaného, 12 percent spáleného a 79 percent ostalo v oceánoch, moriach a na pevnine
Každý deň sa bádatelia, výskumníci a fotografi stávajú priamymi svedkami devastujúceho vplyvu jednorazových plastových obalov na oceán
Okrajové štvrte Mumbaia vyzerajú práve takto. Ľudia sa hrabú v odpadkoch spolu s kŕdľami vtákov. Žena na fotografii dokonca žije priamo na smetisku
Po vyplavení bielych plastových tašiek z rieky Buriganga v Bangladéši sa ich Noorjahan rozprestrela, aby vyschli a pravidelne ich spolu so synom obracia. Plast potom predá človeku, ktorý ho recykluje. Na celom svete je recyklovaná menej ako pätina všetkých plastov
Farebné úlomky plastov – zozbierané a ručne roztriedené – sa sušia na brehoch Burigangy. Okolo 120 000 ľudí pracuje v neformálnom recyklačnom priemysle v okolí Dhaky, kde 18 miliónov obyvateľov vyprodukuje denne 11 000 ton odpadu
Recology – najväčšia recyklačná továreň v San Franciscu – spracuje denne 500-600 ton odpadu. Ide o jednu z pár recyklačných tovární v USA, ktorá je ochotná recyklovať nákupné tašky – a práve to počas posledných 20 rokov zdvojnásobilo množstvo ton odpadu, ktoré recykluje
Prostredníctvom inciatívy Planéta alebo plasty? chcú zdieľať dôkazy o rastúcej kríze, ale aj najnovšie vedecké objavy a výsledky výskumov, edukovať čitateľov po celom svete ako eliminovať jednorazové plastové produkty a ako zabrániť, aby skončili v oceánoch
Do recyklačného centra vo Venezuele na Filipínach prišli kamióny s plastovými fľašami. Tie zozbierali zberači odpadu z metropolitnej Manily, ktorí ich predali takzvaným „dílerom odpadu“ a tak skončili až tu. Fľaše i vrchnáky budú pomleté, predané recyklačnej firme a vyvezené do zahraničia
Čína produkuje najviac plastu – viac ako štvrtinu celosvetovej produkcie – a väčšinu z neho exportuje do sveta
Viac info nájdete na stránke National Geographic – Planet or Plastic
Zdroj / Planéta alebo plasty? Šokujúce fotografie znečistenia plastmi: boredpanda