Niektorí ľudia vidia tváre všade kam sa pohnú. Či už je to ruksak, alebo murovaná stena, neživý objekt razom ožíva a získava veľké očká a smiešne ústa. Nejde o narušené vnímanie, iba o nadmieru fantázie. Kávovar ako tvár so zubami, batoh ako Elvis Presley či paradajka s nahnevaným výrazom. Takto vyzerá tvorba Keitha Larsena, ktorý vidí veci tam, kde iní ľudia vidia hydranty a kovové potrubia. Okrem toho, že tieto predmety ilustruje, vymýšľa si k nim aj bláznivé príbehy.
Vo svojej tvorbe využíva psychologický fenomén, ktorý sa nazýva paraideólia. Ide o schopnosť našej mysle vytvoriť známy „vzor“ tak, kde žiaden neexistuje. Najčastejšie ide o vizuálnu paraideóliu, ale môže byť aj sluchová. V tomto prípade sa stávajú obyčajné predmety inšpiráciou pre umelca.
Zdroj / Pareidólia sa stala pre mladíka inšpiráciou: mymodernmet