Mnohé choroby prichádzajú s vyšším vekom, no je žiaľ stále pomerne veľa ochorení, ktoré si nesieme do života už z ranného detstva. Niektoré sa dajú liečiť úplne, iné sa súčasná moderná medicína naučila aspoň potláčať. Existujú tiež psychické zdravotné komplikácie, s ktorými sa musíme naučiť žiť od našich prvých rokov a následne po celý život.
Moderná doba dopraje deťom „moderné choroby“
Každá doba sa na zdraví človeka prejavuje inak. Kým v minulosti bola veľkým problémom vysoká úmrtnosť detí už v rannom veku, s nástupom modernej doby a výrazným zlepšením zdravotnej starostlivosti riešime u detí úplne iné starosti a to aj tie duševné.
Okrem známeho problému s detskou obezitou sa musíme čoraz častejšie vysporiadať aj s ochoreniami, ktoré ľudstvo ešte prednedávnom medzi choroby vôbec nezaraďovalo. Sú to predovšetkým rôzne duševné ochorenia prejavujúce sa „zvláštnym alebo iným“ správaním, prípadne viaceré poruchy správania, ktoré dokázala pomenovať až súčasná doba.
Chorôb zasahujúcich do krehkej duše dieťaťa je veľa. Čím skôr si ich však uvedomíme a pripustíme, tým máme väčšie šance, že sa nám ich podarí riešiť. Nevyhnutným základom je ale začať vhodnú lekársku a odbornú starostlivosť pre nášho potomka.
Medzi tie problémy, ktoré sa v poslednej dobe prejavujú u detí čoraz viac, patria mániodepresívna psychóza, hyperaktivita aj obsedandto-kompulzívna porucha.
Čo je mániodepresívna psychóza a ako sa prejavuje
Máva vaše dieťa výrazne zmeny nálad a správania? Jedno obdobie je plné energie, ktorú by akoby ani nevládalo minúť, aby sa zrazu bez vysvetlenia zmenilo na apatického človeka, často majúceho znaky depresie? Ak sa takéto situácie opakujú častejšie, treba zbystriť pozornosť, príčinou totiž môže byť mániodepresívna psychóza.
Presné určenie tejto choroby nie je jednoduché, preto je potrebné zveriť dieťa čím skôr do rúk odborníka. Ak by totiž boli depresívne stavy prevažujúce a časté, respektíve stupňujúce sa, časom by mohli viesť až k sebapoškodzovaniu a fatálnym následkom.
Príčinou vzniku maniodepresívnej psychózy sú genetické predispozície a faktory vonkajšieho života. Ide o externé vplyvy, napríklad nepriaznivé rodinné prostredie, agresiu či šikanu.
Častým spúšťačom tohto ochorenia je aj dlhodobý psychický stres. Čím je mu dieťa náchylnejšie podľahnúť a ak sa mu nevie brániť, tým viac zasahuje do jeho psychického stavu. Výsledkom sú problémy duševného vývinu až do dospelosti.
OCD ohrozuje duševné zdravie aj normálny život
Obsesívno-kompulzívna porucha je choroba, ktorá sa radí medzi úzkostné duševné stavy, sprevádzané fóbiami. Jej súčasťou sú obsesie a kompulzie. Patrí medzi najčastejšie diagnostikované duševné choroby a žiaľ, neobchádza ani mládež.
U detí sa obsesívno-kompulzívna porucha môže začať prejavovať už okolo siedmeho roka života. Medzi najviac ohrozované obdobia patrí puberta. Pre toto obdobie je typická snaha byť čo najlepší a to vyúsťuje do mnohopočetného opakovaného kontrolovania najmä školských povinností. Ide o začiatok budúcich „klasických obsesií“.
Znakom obsesie sú tiež opakované obavy z nevykonania určitej činnosti. Dobrým príkladom sú neustále kontrolovanie uzamknutosti dverí, vypnutia sporáku či vypnutia svetla. Známy je strach zo „špiny“, typickým riešením je neustále a opakované umývanie.
Druhom obsesie je aj nadmerné hromadenie nepotrebných vecí, ktoré dieťa nevie vyhodiť. Medzi týmito stavmi a bežnou rutinou pritom býva veľmi tenká hranica.
Hyperaktivita a ako ju rozoznať a odlíšiť
Medzi časté poruchy správania u detí patrí aj hyperaktivita. Tá postihuje 5 až 7% detí, no nie je ľahké ju odhaliť a potvrdiť, preto je potrebná konzultácia u lekára.
Hyperaktivitu poznáme aj pod označením ADHD. Pri jej definovaní poznáme 2 základné typy. Prvý sa prejavuje symptómami impulzivity a hyperaktivity, čo znamená neustále vyrušovanie, skákanie do reči, neschopnosť obsedieť a nedostatok trpezlivosti.
Druhým sú symptómy nepozornosti a neschopnosti sa sústrediť. O nich hovoríme vtedy, ak má dieťa problém s udržaním pozornosti alebo s nedokončovaním prác a úloh. Znakom je tiež ľahké rozptýlenie pomocou minimálnych zrakových či sluchových vnemov, prípadne nevenovanie dostatočnej pozornosti detailom.
Liečba ADHD nie je jednoduchá, najčastejšou voľbou je farmakoterapia. V poslednej dobe sa však začínajú využívaj rôzne druhy šetrnejších prístupov a liečby, kam radíme výchovnú terapiu, arteterapiu, muzikoterapiu a čoraz viac používanú činnostná terapia.
Zdroj obrázka: shutterstock