Snívate o záhrade, ktorá vám rok čo rok urodí dostatok zeleniny pre celú rodinu? Ak si zároveň nechcete zničiť chrbticu pri úmornom pletí buriny a radi by ste sa vyhli aj chemikáliám, rozhodne čítajte ďalej. Pán Igor Ljadov sa s vami podelí o tipy, vďaka ktorým sa pýši krásnou a úrodnou záhradou.
Povedali by ste, že tento pán pracuje na svojej záhrade iba počas víkendu? Presne tak, hoci to znie neuveriteľne, nejde o farmára na plný úväzok, ale o jedného z mnohých chatárov, ktorý je zamestnaný v meste. Po pracovnom týždni si rád odpočinie pri dobrom jedle a v tradičnej ruskej saune, ale tiež sa pohrabe v zemi. V súčastnosti pestovatelia bojujú s niekoľkými problémami – s úrodnosťou pôdy, dusíkatou a vysilenou pôdou šedivej farby a znižovaním produkcie v dôsledku neúrodnej pôdy.
Používanie minerálnych hnojív a chemikálií vedie k znečisťovaniu pôdy, vody, vzduchu a potravín a to sa negatívne odráža na zdravotnom stave ľudí. Je to však jednoduché, účinné a rýchle a tak tomu dávajú mladí ľudia prednosť pred namáhavou a pomalou prácou tradičnej agrokultúry.
Napriek tomu sa tieto problémy dajú elegantne vyriešiť, keď namiesto tradičného pestovania použijeme tzv. prírodné poľnohospodárstvo. Chráni úrodnosť pôdy, dokonca ju zvyšuje tým, že rastliny prinášajú viac plodov na menšom území. Nepoužíva minerálne hnojivá, čím zabezpečuje čistotu pôdy a tým aj zdravie človeka. Mnoho prác sa robí menej často ako v prípade tradičného poľnohospodárstva a niektoré vypadli úplne, takže sa nemusíte obávať dlhých hodín práce. Podľa Igora je prvým krokom návrat k prírode a zabudnutie na hnojivá, drásanie pôdy lopatami a pluhmi a úplne vynechať chemikálie. Skutočné pestovanie je k pôde šetrné, chráni ju pred nízkymi teplotami a vracia jej dôležité živiny, ktoré nám štedro darovala.
Každoročne sa na jar vraciame na chaty, kde vysievame a sadíme zeleninu do záhonov. Rozmery záhonov sú často 1,2 až 2 metre široké a cestičky medzi nimi majú šírku 20 – 40 cm, čo predstavuje tradičný spôsob sadenia. Rastliny sú v týchto záhonoch, najmä uprostred, choré, zle rastú a plody bývajú nekvalitné. Pre škodcov je to však ideálne miesto pre život a rozmnožovanie. Nuž a plieť a okopávať – to je hotová odysea. Na takomto riadku si môžeme všimnúť, že rastliny na kraji rastú rýchlejšie, sú silnejšie, zdravšie a ľahko sa o nich postaráme. Igor sa zamyslel ešte nad jednou vecou – zaujal ho osamelý strom v meste, ktorý nikto nepolieva, nehnojí, listy, ktoré ho na jeseň a v zime chránia pred chladom a dodávajú živiny, sú odmetené… ako to, že sa mu darí a kde berie živiny? Nedávno vedci zistili, že 60% živín si rastliny berú zo vzduchu, čo je naozaj zaujímavé.
Nepredvídateľnosť klímy v Rusku a veľké rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou, suché alebo daždivé leto, nadmerné sucho v auguste a septembri – to všetko pána Igora potrápilo a donútilo pracovať metódou pokus-omyl, vďaka ktorej našiel optimálny spôsob pestovania zeleniny. Hľadal nenáročný a výnosný spôsob pestovania a našiel dva základné princípy:
- úzke riadky – špeciálna forma pestovania na malom pozemku
- agrokultúra prírodného poľnohospodárstva
Utvrdil sa v tom, že práve ekológia otvorí všetky možnosti rastlín a ušetrí naše sily aj čas. Iba na dobrom komposte sa dá vypestovať mnoho domácich aj cudzokrajných rastlín, ktoré väčšinou rastú vo svojom prirodzenom prostredí. Nezaobídeme sa bez organiky, je dôležité kompostovať a postaviť aj stacionárne záhony na niekoľko rokov. Pestovanie zeleniny v úzkych riadkoch započal Mitlayder v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a do Ruska ho priniesol v roku 1989. Mechanické prijímanie rád k ničomu nevedie, je potrebný tvorivý prístup a pochopenie biologických zákonitostí jednotlivých kultúr a procesov, ktoré prebiehajú pri ich obhospodarovaní. Mitlayder sa podľa pána Igora pomýlil pri používaní minerálnych hnojív, ktoré vraj berú zelenine jej prirodzenú chuť. Namiesto nich používa humus – zelené hnojivo, popol, hnoj a podobne. Je zástancom čistých produktov a organického hnojiva.
Minerálne hnojivá môžu pôsobiť ako jedy, preto je lepšie rastlinu „nedokrmiť“ ako prehnojiť. Milayderove úzke riadky sa však pánovi Igorovi skutočne zapáčili. Vylepšil ich postavením ohrád – bedničiek – pretože mu to vraj pošepkala sama príroda. Na jar sú mnohé chatárske záhradky zatopené a v cestičkách stojí voda. V oblasti kde žije sú aj daždivé letá a voda sa opäť hromadí. Preto dvíha záhony 15-20 cm nad úroveň zeme. Šírka riadkov variuje medzi 60-100 cm, dĺžka je lubovoľná. Cestičky medzi riadkami sú široké 60-80 cm, bez zeminy, iba s jednoduchou hlinou.
Zeleninový kontajner – ide o vysoký záhon, ktorého steny sú postavené z tehál, trámov, dosiek, kameňov a podobne. Riadky sa stavajú zo severu na juh. Priechody medzi riadkami sa mulčujú pieskom, pilinami, kôrou, ale môže tam byť i trávnik. Krása záhrady je v tom prípade zaručená a záhradka je pekná a čistá.
Záhon – bednička – sa naplní organickou zmesou. Na spodok sa dávajú zvyšky rastlín, teda tráva, slama, lístie, na to ide kompost alebo hnoj, či výluhy z byliniek. Hornou vrstvou je zemina z cestičiek medzi riadkami. Týmto spôsobom sa záhon celý zaplní.
Na každom záhone sú dva riadky pri každom z krajov, posadené striedavo. Je dobre známe, že rastliny na kraji sa vyvíjajú lepšie ako tie v strede, majú viac svetla a miesta. Takto sú vlastne všetky rastliny „krajné“, veľké medzery medzi nimi zabezpečujú dostatok miesta a svetla a potom prinášajú omnoho viac plodov. Ak takto vydržíte pestovať jeden rok, podľa pána Igora sa už k inému spôsobu nevrátite, pretože vás presvedčí radosť z veľkej úrody.
Igorova záhrada sa viac podobá parku ako záhrade, je čistá a bez buriny. Do dvoch riadkov striedavo sadí kapustu, paradajky a podobne. Do troch alebo štyroch riadkov sadí cibuľu, cesnak, šalát, reďkovky, mrkvu a podobne.
Nedostatky
Prvý rok je potrebné investovať do stavby záhonov, na čo mnoho pestovateľov nemá prostriedky. Táto investícia sa však stonásobne vráti.
Výhody
Každý riadok slúži niekoľko rokov – dopĺňame ho zvyškami rastlín, lístím a podobne. Po zbere aj zeleným hnojivom. Pri sadení tak nie je potrebné navážať kompost ani hnoj – samotný záhon slúži ako kompost.
Prebytočné živiny sa nevyplavujú, pretože záhon je ohradený.
Podľa výskumov získavajú rastliny 60-80% živín zo vzduchu a široké cestičky im doprajú veľa potrebného priestoru aj svetla.
Okolo 30% živín získavajú rastliny zo zeme – na úzkych riadkoch sa spotrebuje dvakrát menej hnojiva ako na štandardných riadkoch a prinesú omnoho viac úrody, ako môžete vidieť aj na fotografiách.
- Zadrží veľké množstvo vody a živín.
- Príjemné zalievanie.
- Neostáva stáť voda.
- Nemusí sa plieť – ak sú zamulčované.
- Nemusí sa okopávať, len prekopať – 7-10 cm.
- Na jar sadíme skôr, riadky sa rýchlejšie prehrejú.
- Môžeme striedať rastliny – kde bola cibuľa, zasadíme mrkvu alebo kapustu.
- Úrodnosť sa zvýši o 100 a viac percent.
- Zemiaky a koreňová zelenina nie je poškodená a chorá.
- Ľahko udržateľný poriadok a minimum zabratého miesta.
Niekedy je užitočné použiť fóliu v tvare oblúka a ochrániť tak rastliny pred zimou. Stačí na oboch stranách zatĺcť kolíky a pripevniť na ne oblúk. Ten potiahneme fóliou alebo tkaninou, ak hrozia mrazy.
Vďaka tomuto systému získate bohatú úrodu bez ohľadu na rozmary počasia a vlastnosti pozemku.
Zdroj / Zázračná záhrada, ktorou sa pýši Igor Ljadov: perunica