Veštcov a veštice možno nájsť po celom svete. Viaceré kultúry si časom osvojili vlastné spôsoby predpovedania budúcnosti. Mnohé z nich sa datujú až do obdobia 4 000 rokov pred Kristom. Ktoré z nich sa zachovali dodnes a aký je skutočný pôvod veštenia?
Staroveké korene veštenia
Veštenie bolo neodlúčiteľnou súčasťou prvých náboženstiev a medicíny. Ľudia si s obľubou vysvetľovali prírodné javy mystickým pôvodom. Práve prví šamani, proroci a kňazi sa starali sa o zdravie celého kmeňa a predpovedali jeho osud. Možno práve vďaka úzkemu kontaktu s prírodou prišli na to, že všetko okolo nás spolu nejakým spôsobom súvisí.
Schopnosť predvídať budúcnosť sa stala veľmi oceňovanou. Obzvlášť v staroveku, keď ľuďom chýbali dnešné znalosti z oblasti vedy, poľnohospodárstva alebo medicíny. Dokázali si pomôcť tým, čo mali k dispozícii. A práve to boli pri veštení často kuriozity ako napríklad orgány a kosti ulovenej zveri alebo ľudských obetí.
Veštenie v starovekom Grécku
Predpovedanie budúcnosti môžeme vidieť už v gréckej mytológii. A to konkrétne v príbehu troch sudičiek, ktoré predstavovali osud. Pomocou nití, ktoré spriadali, ovládali osudy smrteľníkov alebo dokonca bohov. Viacero chrámov v antickom Grécku boli venované práve vešteniu. Najznámejšia veštkyňa z tohto obdobia bola Pýtia z chrámu Apolóna.
Grécki mudrci a filozofi mali množstvo znalostí o hviezdach a ďalších planetách. To viedlo k rozvoju astrológie a vešteniu z hviezd. Tiež sa však zaoberali matematikou, a teda prirodzene začali veštci používať pri svojej práci aj čísla. Postupne začali odhaľovať a zaznamenávať spojenia medzi nimi a udalosťami. Tieto znalosti sa odovzdávajú až dodnes.
Veštenie v starovekom Egypte
Jedným z tých menej tradičných spôsobov veštenia je aj dafnomantia. Ide o veštenie z dymu. Používalo sa po celom svete, a to najmä tam, kde sa pálili rôzne obety a používali kadidlá pri rituáloch. Pravdepodobné však je, že jeho tradícia siaha až do čias, kedy ľudia objavili oheň.
Pri rituáloch v egyptských chrámoch pozorovali kňazi a kňažky pohyb dymu, jeho hustotu a tvary. Podľa toho vedeli predpovedať príchod sucha, nepriateľov alebo iných tragických udalostí. Údajne sa však touto metódou zaoberal aj Pytagoras a je pravdepodobné, že ju prevzal práve od Egypťanov.
Ďalšie spôsoby veštenia v minulosti
Medzi najznámejšie kultúry, ktoré sa zaoberali veštením, patria napríklad aj starí Mayovia. Ich kalendáre a spôsoby zaznamenávania kolobehu života sú známe po celom svete. Často však pri svojich obetách bohom veštili aj z vnútorných orgánov.
Indiánske kmene aj z iných kútov sveta pritom predpovedali budúcnosť omnoho jednoduchšie. Veštenie je schopnosť rozpoznávať sled udalostí a osudu. Všetky metódy a pomôcky slúžia len ako nástroje s rovnakým cieľom. Ľudia, ktorí po dlhé roky žili v úzkom spojení s prírodou používali na predpovenie napríklad oblaky alebo dokonca stromy. Až s náročnejšími témami im pomáhal šaman, ktorý sa na rozvoj týchto schopností sústredil najviac.