Rodič nesie zodpovednosť aj za to, aké slová volí pri rozhovore so svojimi deťmi. Naučené frázy, ktoré dospelí ani nevnímajú, môžu dieťaťu zmeniť celý svet. Niektoré zhoršia jeho morálku, iné spôsobia, že deti nás prestanú rešpektovať a ďalšie ich môžu ohroziť… Je zložité sa v tom orientovať a vždy rozprávať vhodným spôsobom, preto vám predstavíme sedem viet, ktorým by ste sa mali vyhnúť za každú cenu.
7. „Poslúchaj dospelých“
Keď to dieťa počuje myslí si: „Všetci dospelí sú múdri a dobrí. Musím urobiť to, čo povedia.“ Táto fráza je nebezpečná, pretože dieťa v skutočnosti nemôže dôverovať všetkým dospelým, najmä nie cudzím ľuďom. Je ohrozené, ak si myslí, že všetci dospelí sú dobrí a neublížia mu.
Správny spôsob: „Musíš poslúchať svojich rodičov.“ Takto sa u dieťaťa rozvíja kritické myslenie a zdravá nedôvera k cudzím ľuďom.
6. „Prestaň plakať“
Keď to dieťa počuje, myslí si: „Je zlé prejavovať emócie. Za slzy na mňa nakričia.“ Môže z neho vyrásť tiché a bojazlivé dieťa. Potláčané emócie však neskôr vybuchnú v podobe agresivity alebo smútku.
Správny spôsob: „Povedz mi čo ťa trápi.“ „Prečo plačeš?“ Ak dieťa spadne, alebo si urobí modrinu, skúste sa opýtať: „Plačeš lebo to bolí alebo si sa zľakol?“ Takáto otázka spustí rozhovor, ktorý dieťaťu pomôže identifikovať jeho emócie.
5. „Nebuď lakomý“
Keď to dieťa počuje, myslí si: „Musím sa o všetko podeliť. Nič nie je moje.“ Časom sa tieto myšlienky premenia na obetavé správanie. Dieťa bude submisívne, nebude si chrániť svoje hodnoty a svoj majetok, pretože bude mať pocit, že toho nie je hodné.
Správny spôsob: „Čo keby si nechal tohto chlapčeka, aby sa chvíľu pohral s tvojou hračkou?“ „Nechcete si na chvíľu vymeniť hračky?“ Dajte svojmu dieťaťu príležitosť, aby samo rozhodovalo o svojich veciach. Ak sa nechce podeliť, netrvajte na tom.
4. „Kto ťa to naučil/Kto ťa na to naviedol?“ (nejakú nezbednosť)
Keď to dieťa počuje, myslí si: „Moji rodičia nevedia, že som to vymyslel sám.“ Bude si myslieť, že vyviazne bez trestu, keď zvalí vinu na niekoho iného.
Správny spôsob: „Prečo si to urobil?“ To vám pomôže zistiť, či to dieťa urobilo samo od seba alebo ho niekto nahovoril, či povzbudil. Dajte mu možnosť vysvetliť svoje konanie.
3. „Pozri sa na to pekné dievčatko“
Keď to dieťa počuje, myslí si: „Som horší ako ostatní. Netreba sa snažiť, nikdy nebudem lepší.“ Porovnávanie sa s inými negatívne vplýva na sebavedomie dieťaťa. Myslí si, že sa mu nič podobné nikdy nepodarí.
Správny spôsob: „Ľúbim ťa. Aj ty to dokážeš.“ Poukazujte na schopnosti dieťaťa a dajte najavo, že v neho veríte. Pamätajte na to, že vaše dieťa je jedinečné a má svoje vlastné talenty.
2. „Doma sa porozprávame“
Keď to dieťa počuje, myslí si: „Rodičia mi možno ublížia. Nemajú ma radi. Nechcem ísť domov.“ Rodičia už viac nie sú milujúci, ale ohrozujú ho. Dom sa stáva miestom, kde príde trest.
Správny spôsob: „Vysvetlím ti, čo ma nahnevalo.“ Keď vysvetlíte svoj uhol pohľadu, je väčšia nádej, že dieťa pochopí vaše pocity. Môže to ovplyvniť aj jeho budúce správanie.
1. „Si príliš malý, aby si to pochopil“
Keď to dieťa počuje, myslí si: „Chcem to vedieť. Opýtam sa niekoho iného!“ Keď sa vás dieťa opýta zložitú otázku a nedostane odpoveď, nájde si ju inde – často na nevhodnom mieste.
Správny spôsob: „Teraz nie som pripravený odpovedať ti. Potrebujem trochu času.“ Neodmietajte dieťa. Ak sa niečo opýta, pokúste sa odpovedať. Takto v jeho očiach ostanete autoritou a nestratíte jeho dôveru.
Zdroj / Sedem viet, ktoré by ste pred deťmi nemali vysloviť: brightside