Predstavte si mesto bez kriminality, chudoby, peňazí, vlády a ťažkostí. Takto vyzerá utopická verzia Auroville, ktorý vyrástol na juhu Indie. Uprostred stojí zlatý guľovitý chrám a od neho sa postupne špirálovito rozvíja samotné mesto. Domy sa striedajú s komunitnými budovami, farmami a lesmi. Mesto bolo založené v roku 1960 ako anarchická komunita oslobodená od akýchkoľvek konfliktov. K tomu sa jeho obyvatelia zatiaľ nedopracovali.
Status medzinárodného mesta získalo toto „Mesto úsvitu„, ako ho mnohí prezývajú, vďaka tomu, že v ňom žije okolo 50 rôznych národností a kultúr. Nemajú politický systém, náboženstvo, peniaze ani autá. Ako to teda v Auroville vyzerá?
Jednotu obyvateľstva symbolizuje krásny chrám zo zlatých plátov – Matrimandir. Ide o dvojposchodovú sférickú komnatu, v ktorej je dosť miesta pre sto ľudí. Chodievajú sem meditovať a modliť sa, hoci mesto oficiálne nepodporuje žiadne náboženstvo. V súčasnosti tu žije okolo 2,500 obyvateľov a ročne mesto navštívi viac ako 5,000 cestovateľov. Pôvodne bolo naplánované pre 50,000 ľudí, no zdá sa, že utópii tak veľa pozemšťanov jednoducho neuverilo.
V Auroville neexistuje vláda, riadia ho samostatne sa formujúce výbory. Namiesto peňazí používajú takzvanú Aurocard, ale mnoho cestovateľov vám potvrdí, že väčšina obyvateľov za svoje produkty alebo služby peniaze ochotne prijme.
Nekúpite si tu alkohol a autá nemôžu vstúpiť na jeho cesty. Žiaden z týchto zákazov však nie je prísne kontrolovaný, keďže tu neexistuje oficiálna vláda ani policajný zbor. Auroville môže byť vzorom v snahe uplatňovať ekologické technológie. Liečenie tu prebieha na základe holistického prístupu a skúšajú tu i nové metódy výučby. Obyvatelia sa snažia byť samostatní a vypestovať si väčšinu jedla, ktoré spotrebujú. Premyslene hospodária aj s vodou, získavajú energiu zo slnka a vyrábajú si bioplyn.
Podľa pôvodnej vízie ide o mesto fungujúce na základe vzájomnej dôvery obyvateľov. V roku 1965 Mirra Alfassa, spirituálna vodkyňa známa ako „matka“ Auroville, nakreslila prvé plány mesta, ktoré malo vtedy iba hŕstku obyvateľov. Auroville rozdelila do štyroch zón: industriálnej (organické farmy), kultúrnej (obchody a firmy), rezidenčnej a medzinárodnej (miesta pre návštevníkov). Jednoduchý nákres premenil francúzsky architekt Roger Anger na efektný špirálovitý tvar ešte v tom istom roku. Nájdete tu i komunitné budovy ako škôlku, knižnicu či hotely pre cestovateľov. Z odvážneho plánu mnoho budov doteraz nepostavili a súčasný Auroville je pôvodnej vízii na míle vzdialený.
Oficiálna webová stránka mestečka uznáva, že z pôvodnej predstavy je naplnený iba jeden bod – absencia vlády – ale zároveň tvrdí, že utópia v ňom čoskoro skutočne zavládne. V raji však nastali problémy. Reportér Mady Crowell toto mestečko navštívil, aby zistil na vlastnej koži, ako to v ňom funguje. Za posledných pár rokov tu došlo k lúpežiam, znásilneniam, samovraždám i vraždám. Zákaz pitia alkoholu nikto nedodržiava. Obchody a reštaurácie uprednostňujú platbu v hotovosti a nie je jasné, kto kontroluje „komunitné financie“, ktorých nie je vôbec málo. Mesto dotuje indická vláda aj súkromní darcovia.
Človek má pred sebou pravdepodobne ešte dlhú cestu sebarozvoja, aby dokázal zmeniť zaužívané vzorce správania a začal bezvýhradne dôverovať druhým. Priali by ste si žiť v takomto meste? Podeľte sa s nami o váš názor v komentároch.
Zdroj / Utopické mestečko Auroville: businessinsider | slate | extrastory